Deň sa začal krásne, bolo slnečno a my sme boli nadšení, že ideme na zájazd. A to nie na hocijaký zájazd! Bol to náš divadelný zájazd, ktorý vznikol vďaka projektu (Výmenný zájazd žiakov Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci so žiakmi základnej školy v Jelisavci) a finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zájazdu sa zúčastnilo dvadsaťpäť žiakov (divadelníci, balerínky a chóristi).
Včas ráno sme nastúpili do autobusa, a akonáhle sme vyšli z petrovského chotára, ihneď sme začali vyjedať maškrty. Cesta nám veľmi rýchlo ubehla a bol to zvláštny pocit, keď sme vošli do Chorvátska a dorazili do Jelisavca.
Vystúpili sme pri Základnej škole Ivana Brníka Slováka. V škole nás srdečne privítali a prichystali nám chutný obed. Po bohatom obede a občerstvení, obliekli sme sa do svojich kostýmov a vo vopred prichystanej učebni vystúpili sme s naším programom. Na úvod programu zaspievali chóristi a potom sa prepletali herci a balerínky modernizovanou predlohou ľudovej rozprávky Soľ nad zlato. Na konci sme boli odmenení veľkým potleskom, darčekmi, ktoré vyhotovili sami žiaci a spoločnou fotkou. Tu sa ešte nekončí naš zájazd!
Pokračovali sme autobusom do Markovca, do susednej dediny. V škole v Markovci Našickom sme ešte raz vystúpili s naším programom, ktorý sa žiakom a učiteľom páčil. Po uvoľnení sa, najprv sme si pochutnali na fantastickej pizze v príjemnej a kreatívnej knižnici. Potom sme mali voľný čas na kamarátenie a na obchádzku školy. Tu sme spoznali nových kamarátov a samozrejme, že vznikli i sympatie. Neskoršie nás hostitelia zaviedli do susedného mesta do Našíc na obchádzku kaštieľa rodiny Pejačevićovcov. Trochu sme sa v parku pobavili a v kaštieli sa kochali výstavou fotografií, nábytku a samou archeológiou kaštieľa. Nastal čas odchodu domov. Nešlo sa nám, tak nám bolo krásne a príjemne vychutnávať si nielen všetku krásu, ale i kultúrnu a miernu atmosféru.
O tie krásne a príjemné chvíle strávené v Chorvátsku sa s nami podieľali aj naši učitelia: Jarmila Pantelićová, ktorá s nami nacvičila divadielko, Mariena Stankovićová-Kriváková nacvičila chóristov, Jana Kopčoková-Gániová sa postarala o tanečné body, Daniela Triašková zhotovila kostýmy a Jaroslav Lekár všetko toto zaznamenal fotoaparátom na pamiatku, ale i žartmi a náladou spríjemňoval nám chvíle. Samozrejme pravou rukou boli autorky a organizátorky projektu Mária Andrášiková a Zuzana Maglovská.
Na záver môžeme konštatovať, že nám bolo veľmi krásne a spoznali sme nové tváre. Bohatší sme o nové skúsenosti a dúfame, že sa nám podarí zase zažiť takýto podobný zájazd. Chceme zdôrazniť však jedno. V týchto dedinách a v mestečku neovládajú slovenčinu tak dokonale, ako my vo Vojvodine. Preto sme jedineční a našou úlohou je chrániť si náš materinský slovenský jazyk a nevzdať sa svojej entity.
Martin Červený a Denis Halaj 7. a
