Trojstranná spolupráca Slovákov z Rumúnska, Srbska a Maďarska sa obohatila o novú aktivitu. Hosťami Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) a Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe v Maďarsku boli prevažne učitelia slovenčiny, ale i učitelia iných predmetov, a predstavitelia iných inštitúcií a združení, ktorých činnosť sa medziiným zameriava i na slovenské menšinové školstvo.
Stretnutie dolnozemských slovenských pedagógov prebiehalo v dňoch od 8. – 10. októbra t. r. Na stretnutí bolo asi 50 účastníkov. Zo Srbska to boli: Svetlana Zolňanová, Viera Boldocká, Zuzana Lenhartová, Tatiana Naďová, Mariena Korošová, Mária Gašparovská, Mária Kotvášová-Jonášová,
Jaroslava Števková a Andrea Rojková.
Na úvod stretnutia sa prihovorila riaditeľka školy Edita Pečeňová, ktorá pozdravila účastníkov a hostí a poďakovala sa všetkým čo umožnili realizovať toto podujatie. V prvom rade Spolku čabianských Slovákov, ktorí vypracovali tento projekt a zabezpečili prostriedky na jeho realizáciu z Úradu pre Slovákov žijúcic v zahraničí a Fondu na podporu medzinárodnej spolupráce civilných organizácií v Maďarsku, ale i sponzorom, ktorí prispeli, aby toto stretnutie dopadlo i obsahovo i organizačne nadštandardne. Zdôraznila, že stretnutia takéhoto typu pokladá za dôležité jednak preto, lebo poskytuje možnosť na výmenu odborných skúseností, ale zároveň aj na vytváranie kolegiálnych, osobných vzťahov a zároveň sa poďakovala v mene účastníkov stretnutia za dlhoročnú prácu pedagogičke zo Srbska Márii Gašparovskej, ktorá nedávno odišla do zaslúženého dôchodku.
Stretnutie pozdravil i generálny konzul Slovenskej republiky v Maďarsku Štefan Daňo a vyzdvihol význam takýchto stretnutí pre slovenské menšinové školstvo na Dolnej zemi.
Hlavným cieľom podujatia bola výmena skúseností a identifikácia spoločných problémov v tejto oblasti. Z každej krajiny traja predstavitelia prezentovali svoje príspevky z oblasti slovenského menšinového školstva. Odborná inšpektorka Vieroslava Tímárová z Ministerstva výskumu, školstva a inovácií Rumunskej republiky podala prehľad histórie súťaží zo slovenského jazyka a literatúry v Rumunsku, celoštátne kolá, ktorých sa konajú spolu so súťažami Čechov a Srbov. Účastníci majú možnosť vytvárať priateľstvá a spoznávať iné kraje Rumunska. Sarvašskú slovenskú školu zastupovala na stretnutí pedagogička Anna Franková, ktorá sa zamerala na spôsoby vytvorenia národnostného ovzdušia a kladného vzťahu k slovenskému jazyku v ich inštitúcii, v ktorej pri zachovávaní pozitívnych klasických hodnôt vo vzťahu žiak-učiteľ-rodič na prvom mieste je vždy dieťa. Akými novými metódami sa dá spraviť ešte príťažlivejším predmet Dejiny a tradície Slovákov v Rumunsku, ktorý sa svojou náplňou podobá našej Slovenskej vzdelanosti, o tom referovala profesorka Ľudmila Šomráková z Nadlaku. Ako uviedla, u nich existuje podobný predmet aj v majoritných školách, v rámci ktorého vyučujú históriu jednotlivých menšín v Rumunsku. Nepopierateľným faktom je, že v čase globalizácie v záujme zachovania svojrázností kultúry danej menšiny vzdelávanie v materinskom jazyku je snáď ešte naliehavejšou úlohou. Predsedníčka Asociáce slovenských pedagógov vo Vojvodine Viera Boldocká v záujme toho pokladá za dôležité medziiným zvýšenie úrovne slovenčiny na školách, zabezpečenie odborných doškolovaní slovenských učiteľov a intenzívne pôsobenie mimovládneho sektora v oblasti školstva, disponujúceho patričnými akreditáciami a certifikátmi. Ako sa uplatnia jednotlivé umelecké aktivity vo vyučovaní slovenčiny, na to cez model dvadsaťročného Detského súboru Harmónia so zložkami ľudového tanca, ľudového spevu, divadla a prednesu slovenskej poézie a prózy poukázala učiteľka Marianna Bajczerová z komlóšskej slovenskej školy. Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Svetlana Zolňanová pripravila referát na tému Postavenie slovenčiny vo vzdelávacom systéme v Srbsku. Veľkým problémom Slovákov vo Vojvodine, ale aj v Rumunsku je, že štipendisti, ktorí odchádzajú študovať na Slovensko, sa po skončení vysokoškolských štúdií väčšinou nevracajú do svojej rodnej vlasti. Profesor chémie nadlackého lýcea Ivan Miroslav Ambruš vyzdvihol, že k uceľovaniu slovenskosti patrí aj vyučovanie iných predmetov v slovenčine, nielen samotného slovenského jazyka a literatúry. Zároveň vyslovil nesúhlas s postojom tých slovenských intelektuálov, ktorí v nádeji lepšieho uplatnenia sa si zapisujú deti do škôl väčšinového národa. Edita Pečeňová ako vedúca inštitúcie, ktorá je cvičnou školou budúcich stredoškolských profesorov slovenčiny v Maďarsku, oboznámila prítomných so štruktúrou pedagogickej praxe poslucháčov. Ako uviedla, okrem samotného vyučovacieho procesu absolvujú náčuvy hodín slovenčiny na každom stupni inštitúcie, ale aj iných predmetov, ktoré sa vyučujú v slovenčine. Keďže praktikanti počas praxe bývajú v internáte školy, sú zapojení aj do záujmových krúžkov a iných popoludňajších aktivít žiakov a zoznamujú sa aj so sieťou slovenských inštitúcií a kolektívov mesta. Systém vydávania slovenských učebníc v Srbsku bol témou prednášky redaktorky Ústavu pre vydávanie učebníc v Novom Sade Marieny Korošovej. Slovenskí žiaci vo Vojvodine sa učia z pôvodných slovenských učebníc slovenčinu a hudobnú kultúru, kým ostatné sú adekvátne preklady srbských učebníc s tým, že učebnice dejepisu a výtvarnej kultúry obsahujú aj dodatky so slovenskými reáliami.
Pracovnú časť stretnutia ukončil historik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kedysi hosťujúci učiteľ čabianskej slovenskej školy Miroslav Kmeť zo Slovenskej republike, ktorý veľmi pútavo hovoril na tému Dolnozemské Slovensko v 19. storočí. Po svojej prezentácii, profesor Kmeť každému účastníkovi venoval svoju knihu Historiografia dolnozemských Slovákov v 19. storočí.
Prítomných v mene organizátorov pozdravila aj riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová, ktorá význam spolupráce pedagógov vidí hlavne v tom, že skúsenosti učiteľov z jedného štátu, napríklad čo sa týka spomalenia asimilácie, sa dajú využiť aj v druhej krajine.
V diskusii, ktorá nasledovala po skončení prednášok, sa účastníci zhodli o potrebe sústavneho stretania sa s cieľom sledovať diania v tejto oblasti s tým, aby sa každý rok stretnutie konalo v inej z týchto krajín a boli tematické. Ako konkrétnu odbornú tému navrhli vplyv väčšinového národa na vyučovací proces, a to nielen na hodiny slovenčiny, ale aj ostatných predmetov, ktoré sa vyučujú v slovenčine.
Po pracovnej časti nasledovala obchôdzka Čaby, jej pamätihodností, návšteva múzea, návšteva evanjelického Malého a Veľkého chrámu a nakonec sa hostitelia postarali o nekaždodenný zážitok pod názvom O tradíciách netradične, keďsa účastníci stretnutia na konských vozoch odviezli na neďaleký salaš a obzreli si najstarší dom v Čabe.
Andrea Rojková, prof. triednej výučby.
