U mojej starej mame vždy sa niečo vypeká, či to už boli nejaké koláče, torty, ba aj obyčné kroasanty, vždy to u nej doma krásne vonia.
Má zlaté ruky, keď treba zamiesiť nejaké cesto, robí to s úsmevom na tvári a vždy jej to perfektne vypadne, veľmi je šikovná a asi preto sa jej v kuchyni tak výborne darí.
Myslím si, že je aj jej kuchyňa zázračná, lebo stade prichádzajú tie najchutnejšie jedlá na svete a vôňa, uf, tá vás nechá bez slova. Len čo to pocítite, ihneď môžete vedieť, že je aj samé jedlo nádherné. Tiež tam vládne pozitívna energia a nikdy ju nebudete vidieť v neporiadku, lebo sa stará mama snaží, aby všetko bolo na svojom mieste, ona hovorí, že aby jedlo bolo naozaj chutné, musíte byť maximálne sústredený na to, čo robíte, no a kto ešte môže byť sústredený na nejakú prácu, ak v dome má neporiadok? No asi že nikto a je toto len jedno zo zlatých pravidiel pri varení, ktoré jestvujú u nej doma. Ako stará mama, tak i ja, idem jej stopami a mám veľkú lásku k vareniu. Prejavujem to od malička, od svojich troch rokov zbožňujem starkinu kuchyňu a už vtedy som jej „pomáhala“ tak, že som pooblizovala všetky hrnce a lyžice. 
Myslela som si, že je to praktické, lebo všetko som vylízala až tak, že sa ligotalo. Robím to do dnes, ikeď viem, že sa aj tak bude musieť všetko umyť, ale nedá sa nič, keď je to najlepšia časť varenia. Každým dňom si viac a viac uvedomujem, že jedného dňa budem dobrá starkina následníčka, nie taká výborná ako ona, ale budem sa snažiť zachovať tradíciu varenia tradicionálnych petrovských jedál, ktoré varili naše prababky v dávnych časoch. V kuchyni u starej mame jestvuje jedna velikánska kniha, ona ju nazýva kniha čarodejnica a teraz vám prezradím i prečo. Vlastne je to veľmi stará kniha. Kuchárka. Je v nej vyše než 200 starých receptov, ktoré sa v našej rodine prenášajú z kolena na koleno už veľa rokov a tak sa to raz stane mojou knihou. Za tieto všetky roky, ktoré varím so starkou, v knihe čarodejnici som si našla i obľúbené jedlo, ktorému sa vždy veľmi poteším, sú to „makovie opekance“. Je to dosť staré a jednoduché jedlo, ale i napriek tomu chutí výborne. So starou mamou je vždy zábava, keď „opekance“ robíme spolu, podelíme si prácu a navzájom si pomaháme, ak niečo nezvládneme samy. Však jestvuje i jedna tajná prísada, neše malé tajomstvo vám teraz prezradím, nech aj vaše opekance budú chutné, ako i tie naše, ak budete chystať. Je to láska, áno iba láska, všetko čo robíte, robte zo srdca a aj sami uvidíte, že to bude lepšie chutiť. Mňa to naučila moja stará mama a teraz je mojou povinnosťou, nech ja to prezradím vám. Okrem lásky pre „opekance“ budete potrebovať iba základné ingrediencie, ktoré určite máte doma a bude vám treba i trochu maku. Keď sa všetky ingrediencie pomiešajú, vymiesi sa z toho cesto a potom ďalej z cesta robíme asi 1 cm hrubé „šúľance“ v dĺžke plechu, ktoré upečieme v rúre. Upečené a ochladnuté šúľance pokrájame na kúsky, vložíme do nádoby a polejeme ich vriacim mliekom, nech sa trochu „rozpijú“. Nakoniec so starkou „opekance“ podávame posypané práškovým cukrom rozmiešaným s makom, „opekance“ záväzne s tým vymiešame a nakoniec všetko to polejeme rozpusteným medom.
Varenie so starkou je naozaj zábava, mám nádej, že sa ešte všeličo naučím od nej a že budem šikovná ako ona. Radila by som i vám, nech toto skúsite, namiesto toho, aby ste trávili čas na mobile, radšej navštívte starých rodičov, kým ich máte, lebo raz vám bude ľúto, že ste s nimi netrávili viacej času.
Lea Ušiaková 7. a
